Keď kraj pracuje pre občanov

Autor: Martin Berta | 19.9.2013 o 17:54 | (upravené 19.9.2013 o 18:04) Karma článku: 5,47 | Prečítané:  510x

Základným zmyslom existencie samosprávy je priblížiť rozhodovanie o veciach verejných bližšie k občanom, ktorých sa to najviac dotýka. Pohľad centrálnej vlády, ministerstiev a ďalších orgánov štátnej moci na rôzne problémy môže byť totiž niekedy v rozpore s momentálnym, alebo dlhodobým záujmom ľudí, žujúcich v dotknutej lokalite. To je dôvod, prečo samosprávne kraje  v roku 2001 získali kompetencie rozhodovať v kľúčových oblastiach formujúcich život v regióne. Kraje sa však neopierajú len o legislatívu, ale najmä o dôveru a legitimitu získanú od vlastných občanov v priamych voľbách. To je zaväzujúce a záleží len na prístupe konkrétnej politickej garnitúry ako s touto dôverou naloží.

Prezentovať širokej verejnosti konkrétne pozitívne opatrenia prijaté samosprávnym krajom je často náročné. Pri veľkých  politických otázkach sú vždy naporúdzi celoštátne médiá. Samosprávne kraje pritom často prijímajú rozhodnutia, ktorých význam sa ukáže až časom.

A Bratislavský samosprávny kraj urobil od konca roku 2009 pri maximálnom využití svojich kompetencií skutočne veľa! Veľa pre to, aby sme zabezpečili, že náš kraj bude aj v budúcnosti miestom, na ktoré môžeme byť pred obyvateľmi zvyšku Slovenska aj pred cudzincami hrdí.

Jedným z najdôležitejších nástrojov pomocou ktorých dokáže kraj formovať svoju tvár je územný plán (ÚPNR).

V jeho novej verzii, ktorá je tesne pred schválením sme, napriek tvrdému tlaku štátnych inštitúcií, vylúčili (alebo výrazne obmedzili) projekty, ktoré podľa nášho názoru nie sú v súlade so záujmami občanov kraja. Príkladom je plánovaná výstavba ropovodu, ktorého trasa v terajšom platnom územnom pláne BSK je vedená priamo cez Žitný ostrov, kde sa nachádzajú nenahraditeľné zdroje pitnej vody, až do rafinérie Schwechat. Nech bude o niekoľko desaťročí v Bratislavskom samosprávnom kraji pri moci ktokoľvek, kvalitná pitná voda bude vždy k dispozícii. Výlúčili sme z územného plánu aj plánované Vodné dielo Wolfstahl – Bratislava, ktoré tiež môže ohroziť zdroje pitnej vody na ostrove Sihoť a v Pečnianskom lese.

K rázu nášho regiónu neodmysliteľne patrí panoráma vinohradov na svahoch Malých Karpát. Z minulosti sú známe (žiaľ, aj úspešné) snahy rôznych developerov využiť tieto lukratívne pozemky na bytovú výstavbu. BSK v návrhu nového ÚP definoval územia vinohradov a v spolupráci s obcami a ich územnými plánmi chce vylúčiť alebo výrazne skomplikovať vydávanie stavebných povolení v tých lokalitách, kde sa nachádzajú.

Aby život v kraji pulzoval a mohol sa úspešne rozvíjať, je potrebné dobudovať efektívnu infraštruktúru, ktorej podoba a rozsah však musí byť kompromisom medzi ekonomickými potrebami, záujmami obyvateľov dotknutých lokalít a ochranou cenných prírodných lokalít. Dopravná infraštruktúra je považovaná za kľúčový faktor trvalo udržateľného rozvoja, preto sa v územnom pláne rieši cestná, železničná, letecká, lodná ale aj cyklistická doprava.

Nový ÚPNR predpokladá dobudovanie toľko očakávanej dialnice D4 (označovanej aj ako nultý okruh) okolo hlavného mesta, ktorý výrazne odbremení Bratislavu, ale aj okolité obce od náporu, najmä nákladnej dopravy, ďalej schválený „A“ variant rýchlostnej cesty R7 popri závode Slovnaft. Návrh počíta s rozvojom regionálnych železničných tratí s vysokorýchlostnými železničnymi traťami.

 

Obyvateľov Sv. Jura, Pezinku či Modry poteší, že územný plán župy rieši preložku cesty 502, vďaka ktorej sa odkloní tranzitná doprava z centier spomenutých sídiel.

Návrh územného plánu ráta ja s tzv. župným okruhom prechádzajúcim poza Senec, Pezinok a pokračujúcim tunelom popod Pezinskú babu, ďalej poza Pernek a Malacky, až do Záhorskej Vsi, kde by mal preklenúť rieku Morava cestným mostom až do rakúskej dedinky Angern, kde sa napojí na rakúsku cestnú sieť.

ÚPNR plánuje aj výrazný rozvoj cyklotrás, čo by malo prospieť rozvoju turistického ruchu, ale, aby sa aj bicykel stal dopravným prostriedkom nie len pre relax, ale aj bezpečnou alternatívou pre dopravu v  meste.

Vážení spoluobčania. Veríme, že Bratislavský kraj môže byť skutočne dobrým miestom pre život nielen pre súčasné, ale aj budúce generácie. Územný plán je jedným z najdôležitejších predpokladov aby sa táto vízia naplnila. Je výsledkom poctivej práce viacerých zložiek v rámci BSK a dlhých rokovaní. Jeho konečné schvaľovanie zastupiteľstvom BSK prebehne v piatok, 20. septembra  2013. Veríme, že bude prijatý a v nasledujúcom blogu Vás budem môcť informovať o konkrétnych bodoch, ktoré pomôžu životu v našom kraji.

 

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

KOMENTÁRE

Jar predsedu Fica. Objavil protislovenskú prostitúciu (Schutzov týždeň)

Putinovi hrajú všetky karty. Trump, Fillon a teraz dohoda OPEC o zmrazenej ťažbe. Ešteže toho Kariakina zrušil Carlsen.

EKONOMIKA

Švédsko chce ako prvá krajina zrušiť hotovosť. Čo to prinesie?

Digitálna mena prináša podľa ekonómov niekoľko výhod.


Už ste čítali?